Corona

Za bežných okolností, a keby bolo leto, prvé, čo by ma pod týmto názvom napadlo by bolo chutné chladené pivko. 

Leto však nie je a príjemné to už nie je vonkoncom. Bortíme sa s ňou príliš veľa mesiacov. 

My vďakabohu nie, sme zdraví a vymýšľame, ako z tejto situácie, čo najskôr vykorčuľovať. Najhoršie je prežiť toto obdobie so zdravým rozumom, pretože nikto nič nevie, každý sa každého bojí. Všade počúvame a čítame o príznakoch, priebehu tej, ktorú  netreba menovať a áno poznáme ju už aj bližšie, pretože mal možnosť osobne si s ňou potykať človek, na ktorom nám veľmi záleží.

Ako dlho ešte toto potrvá?! Myslím, že je to otázka, ktorú si kladieme všetci. Nikdy nás ani len nenapadlo, že v 21. storočí sa môžeme dostať do takejto situácie a v čase vyspelých technológií, neskutočného pokroku vedy. Čo sa to stalo? Kedy sa to stalo? Ako sa to stalo? Budeme môcť ešte niekedy prejsť po ulici bez strachu, že oprotiidúci človek nás môže nakaziť? Prejsť po ulici a nevidieť v očiach strach oprotiidúcej osoby, keď nás zbadá a odrazu náhlivo prejde na opačnú stranu cesty, len aby sme mali od seba dostatočný odstup?

Predtým sme vytvárali komunity, radi sme sa stretávali pri rôznych príležitostiach, poriadali plesy, chodili do divadiel a kín. Teraz hľadáme možnosti, ako sa nestretnúť. Bojíme sa! A je to strach, ktorý nás neskutočne zväzuje. 

 Na začiatku ju nazvali Nejakou chripôčkou, keď ju ešte nepoznali a podceňovali. Dnes je to veľká pani, ktorá si z nás robí žarty. Rada sa smeje, zvykne sa meniť, keď si myslíme, že sme v bezpečí, lebo prišla vakcína. No ONA nás nenecháva bez následkov a vyberá si daň za tie posmešky na jej úkor, na srdci aj na duši no väčšinou na pľúcach. Už sa nesmejeme, berieme ju vážne, teda väčšina z nás.

Pevne dúfam a modlím sa , že TOTO raz pominie a ja si budem v takomto období môcť obuť lyžiarky, zapnúť lyže a vyraziť s tými, ktorých mám rada, brázdiť nekonečné biele svahy. No a potom, keď príde leto, vychutnať si zaslúžený oddych s vyloženými nohami a studenou Coronou. Nie takou, ktorá mi ublíži, ale takou, pri ktorej pookrejem.

Prajem Vám veľa zdravia, priatelia, aby sme sa tvárou v tvár a úsmevom, ktorý nebudeme musieť viac skrývať už čoskoro opäť stretli!

                                                                                                            Vaša LARA